Georgievová uviedla, že vyhliadky svetovej ekonomiky sa zhoršujú, čo je
dôsledok šokov spôsobených pandémiou nového koronavírusu, následne
vojnou na Ukrajine, ako aj prírodnými katastrofami v dôsledku
klimatickej zmeny. Navyše, šéfka MMF nevylučuje, že situácia sa môže
ešte viac zhoršiť. "Zaznamenávame zásadný posun vo svetovej ekonomike
- od sveta s relatívnou predvídateľnosťou k svetu, ktorý je krehkejší, s
väčšou neistotou, vyššou ekonomickou nestabilitou, geopolitickými
konfrontáciami a s častejšími a ničivejšími prírodnými katastrofami," uviedla na pôde Georgetown University.
Poukázala na to, že všetky svetové ekonomiky, Európa, USA aj Čína,
zaznamenávajú spomaľovanie rastu, čo znižuje dopyt po výrobkoch z
rozvíjajúcich sa štátov. Tie už pritom zápasia s vysokými cenami
potravín a energií.
Georgievová dodala, že na budúci týždeň fond zhorší odhad vývoja
ekonomiky v budúcom roku, už štvrtý raz tento rok. Ostatná prognóza
stanovila na budúci rok rast globálnej ekonomiky na 2,9 %. Podľa
Georgievovej tento odhad už platiť nebude, nové údaje však na rok 2023
MMF nezverejní. Prognózu na tento rok by mal fond ponechať na pôvodnej
úrovni, čo znamená rast o 3,2 %.
Čo sa týka inflácie, tá sa podľa šéfky MMF vytrvalo drží na vysokej
úrovni. Napriek tomu by centrálne banky mali pokračovať v rozhodných
krokoch, a to aj v situácii spomaľovania rastu. Naopak, fiškálne
opatrenia prijaté v reakcii na vysoké ceny energií by mali byť cielené a
iba dočasné, dodala Georgievová.
"Inými slovami, keď menová politika stúpa na brzdu, v rámci fiškálnej
politiky by sa nemal pridávať plyn. Inak z toho bude drsná a nebezpečná
jazda," dodala šéfka MMF.